Prvé kroky k uvedomeniu a finančnej slobode

Moja cesta k finančnej slobode sa oficiálne začala vo veku 30 rokov, konkrétne 17.júla 2019 keď som sa rozhodol kúpiť prvé 4 akcie spoločnosti pre ktorú dodnes pracujem v hodnote 60$. Neskôr som si uvedomil, že na túto cestu som nastúpil už oveľa skôr, a toto bol len môj prvý vedomý krok k budovaniu pasívneho príjmu a finančnej slobode.

Ale všetko pekne poporiadku…

Finančná závislosť

Do svojich 24 rokov, alebo do ukončenia štúdia na vysokej škole som bol finančne závislý od svojich rodičov. Počas tejto doby som mal rôzne brigády, dokonca aj rozbehol podnikanie avšak príjem z týchto aktivít nikdy nebol dostatočný na pokrytie všetkých mojich výdavkov.

Prvé seriózne zamestnanie v oblasti ktorú som aj študoval som si našiel až po ukončení štúdia. Technicky pred jej ukončením, keďže som som mal obhajoby diplomovej práce odložené až o rok neskôr kvôli neprítomnosti 🙂 Work&Travel v Amerike som totiž vyhodnotil ako dôležitejšie a prínosnejšie pre môj budúci kariérny život ako ukončenie štúdia o rok skôr (bolo to správne rozhodnutie). V každom prípade vo veku 24 rokov som získal zamestnanie a s ním aj príjem, ktorý ďaleko prevyšoval moje vtedajšie výdavky a tak som sa teda po prvý krát v živote preklenul do fázy solventnosti a oslobodil od finančnej závislosti na rodičoch.

Solventnosť alebo od výplaty k výplate

Ako to býva zvykom, s jedlom rastie chuť a tak s príjmom značne prevyšujúcim môj dovtedajší “prídel” od rodičov, narástli aj moje výdavky. Oblečenie, technické vychytávky, luxusné dovolenky (zážitky sú predsa to najdôležitejšie, nie?)…až konečne prišlo uvedomenie, že by bolo vhodné sa trošku uskromniť a ušetrený rozdiel odložiť na horšie časy, alebo vačšie neplánované výdavky.

Finančná stabilita a nové bývanie

Po zmysluplnom uskromnení sa, mi z každej výplaty niečo zostalo na vybudovanie finančnej rezervy a neskôr základného kameňa pre kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Keďže som dovtedy dočasne býval v podnájme u sestry, začal som sa rozhliadať po vlastnom bývaní.

Financovanie bývania bolo v roku 2015 vďaka nízkym úrokovým sadzbám a 100% financovaniu extrémne dostupné. Stačilo nájsť vhodnú nehnuteľnosť, zájsť do banky po úver a o mesiac sa sťahovať, všetko to bolo možné aj bez nutnosti nasporenia väčšieho obnosu peňazí.

Napriek tomu si nepamatám obdobie, kedy by prevládal všeobecný konsenzus, že je práve vhodná doba na kúpu nehnuteľnosti. Ľudia sa buď pozerajú do minulosti za koľko sa dané byty dali kúpiť pred pár rokmi, alebo aké ľahké bolo získať úver v minulosti a podobne. Chápem, že je ťažké sa zmieriť s realitou a kúpiť 2-izbový byt za cenu 3-izbového len spred dvoch rokov, alebo platiť za splátku rovnakej istiny o 30% viac.

Ja som bol však rozhodnutý nejakú nehnuteľnosť kúpiť, nie prenajímať, keďže som to bral bez ohľadu na aktuálnu situáciu ako investíciu do budúcna. Možno som bol len poznačený slovenským paradoxom a potrebe vlastniť nehnuteľnost, možno to bol začiatok mojej cesty k FIRE (Financial Independence Retire Early).

Po asi 30 obhliadkach a roku hľadania som našiel to svoje vysnívané bývanie, doslova lásku na prvý pohľad – priestranný, svetlý 2-izbový byt vo výbornej lokalite ako vystrihnutý zo švédskeho katalógu. Avšak zatiaľ len v mojich predstavách. Realita bola taká, že náklady na bývanie (splátka hypotéky, fond opráv, energie, internet a tv) by “zožrali” asi 45% môjho príjmu, plus bol byt v úplne pôvodnom stave (francúzske okná podopreté stoličkou aby sa neotvárali, pôvodná elektroinštalácia, vlastne všetko pôvodné) a potreboval kompletnú rekonštrukciu. V mojej hlave aj tak znelo iba “to je on, musím ho mať”… Podpis rezervačnej zmluvy, niekoľko návštev banky, podpis predajnej zmluvy a byt bol od 1.4.2015 môj.

Kúpa bytu a jeho následná kompletná rekonštrukcia zaťažila môj rozpočet na maximum. Prerábka od podlahy po strop bola finančne náročnejšia ako pôvodné odhady a nasporené zdroje stačili asi tak na polovicu, zvyšok musel pokryť spotrebný úver – ďalšie nečakané mesačné náklady, oproti hypotéke však s vysokým úročením. O zariadení bytu ani nehovorím, to som postupne podľa potreby dokupoval niekoľko ďalších rokov (častokrát na kreditku), zatiaľ museli postačiť aj provizórne riešenia a kusy nábytku po predchádzajúcom majiteľovi.

Hypotéka, nájomné, spotrebný úver, nákup zariadenia na kreditku – a bol som znova o krok späť v stave keď som každý mesiac minul všetko čo som zarobil.

Opäť obdobie finančnej stabilizácie

Našťastie som vedel, že to nebude trvať večne a snáď časom, s väčšími pracovnými skúsenosťami a rastúcim príjmom pomer mojich záväzkov bude klesať. Nebol som však nijako pripravený na prípadný výpadok príjmu, čo spätne považujem za veľkú chybu.

V tom istom roku, roku zmien, som našiel aj životnú partnerku – moju budúcu manželku. Netrvalo dlho a bývali sme spolu v našom novo zrekonštruovanom, no stále biednejšie zariadenom byte. Mať 2 príjmy a zdieľať aspoň časť nákladov proces zariaďovania ale značne urýchlilo.

Po postupnom nákupe základného zariadenia a vybavenia bytu bol náš ďalší hlavný cieľ zbaviť sa čím skôr dlhov s vysokým úročením a vytvoriť si rezervu. Najbližšie mesiace sme sa teda vyhýbali ďalším nákupom na kreditku a čo najviac peňazí odkladali bokom na splatenie spotrebného úveru. Nebola to veru žiadna sranda, dlhy sa oveľa ľahšie robia ako splácajú 😁 Ale bola to vynikajúca lekcia do budúcna, že “zlému dlhu” (s vysokým úročením) sa treba radšej zďaleka vyhýbať. Našťastie sa nám po 2 rokoch od kúpy bytu podarilo spotrebný úver predčasne splatiť a dýchalo sa nám o čosi lepšie.

A ďalšie výdavky…

Keďže obaja veľmi radi cestujeme, radi trávime čas aktívne často krát aj mimo mesta v ktorom bývame a naše rodiny bývaju 350 km od nás, ďalším veľkým výdavkom bola kúpa auta. Síce sme to dlho odkladali, ale lyžovačka na strednom Slovensku na ktorej sme využívali len hromadnú dopravu bola klincom do rakvy. Určite je možné žiť aj bez auta, ale pri našom aktívnom spôsobe života je to strašne nepraktické a obmedzujúce.

Nie sme žiadni autíčkári takže nároky sme veľké nemali. Mali sme niečo našetrené, nie však dostatok na kúpu auta v hotovosti, vyberali sme teda z áut nových, v nižšej cenovej kategórii s možnosťou kúpy na splátky bez navýšenia. Samozrejme sme plánovaný rozpočet nakoniec mierne prekročili, využili sme však zľavu cez zamestnávaťeľa, aj nákup na štvrtiny bez navýšenia. Tentokrát sme si na splátky pravidelne odkladali, aby nás raz ročne neprekvapili.

Písal sa rok 2017 a my sme sa zasnúbili. Keďže neradi veci zbytočne odkladáme, svadbu sme plánovali ešte v ten istý rok. Svadba v tradičnom štýle so živou hudbou pre 60 hostí asi nebude tá najdrahšia, ale určite ani najlacnejšia. Minimálne sme ju plánovali tak, aby sme si ju mohli dovolit a nejako výrazne to neprepískli. Od zásnub k svadbe to bolo 6 mesiacov a to bol aj náš čas na našetrenie peňazí na jej realizáciu. Našťastie sme to zvládli a svadba sa vydarila 🙂

Sloboda od dlhov

Svadba bola síce nákladná, nemuseli sme sa však našťastie kvôli nej znova zadĺžiť. Ďalším našim cieľom bolo teda zbaviť sa dlhu za auto a vytvoriť si väčšiu finančnú rezervu pre prípad núdze.

Auto sme síce predčasne splatiť v pláne nemali, chceli sme však peniaze mať na zvyšnú sumu odložené bokom, aby sme na to už myslieť nemuseli a nežili s neviditeľnou ťarchou v našich mysliach. Tieto peniaze mali slúžiť aj ako prípadná dočasná rezerva v prípade núdze.

Sumu sa nám podarilo našetriť a odložiť bokom, od tohto momentu sme sa teda mohli považovať za slobodných od dlhov (okrem hypotéky na bývanie s nízkou úrokovou sadzbou).

Uvedomovali sme si, že aj napriek dvom lepším príjmom sme doteraz neboli pripravený na nečakané (alebo aj očakávané) väčšie výdavky a chceli sme to čím skôr zmeniť. Ďalšia misia teda znamenala našetriť finančnú rezervu pre prípad núdze, alebo neplánovaných väčších výdavkov.

Odporúčaná hodnota rezervy je na úrovni 3-6 mesačných výdavkov. Keďže však pracujeme pre tú istú spoločnosť, riziko straty oboch príjmov v tej istej chvíli považujeme za vyššie ako vo vačšine domácností. Rozhodli sme sa preto pre hornú hranicu a teda našetriť sumu v hodnote našich 6 mesačných výdavkov.

Akonáhle si vybudujete dobré návyky nemá zmysel ich neskôr meniť opäť na zlé a tak po našetrení dostatočnej finančnej rezervy sme so šetrením, resp. odkladaním časti príjmu pokračovali. Okrem toho, že náš príjem od začiatku našej cesty mierne narástol, naučili sme sa prispôsobiť výdavky našim reálnym možnostiam, nežiť na dlh a na plánované výdavky si včas našetriť.

Začiatok cesty

Vďaka tomu sa nám na účte začala hromadiť slušnejšia suma peňazí. A s tým prišli aj nové starosti – ako ochrániť ťažko zarobené a našetrené peniaze pred infláciou? Alebo ako ich dokonca nechať pracovať a zhodnocovať? Termínovaný účet? Podielové fondy? Investičná nehnuteľnosť? Zlato? Toto sú žiaľ prvé myšlienky priemerného Slováka pokiaľ príde reč na investovanie. A my sme neboli iný.

Finančná gramotnosť na Slovensku je žiaľ veľmi nízka a keď aj hľadáte nejaké informácie o investovaní, veľa krát narazíte len na zdroje účelne podsúvajúce nejaký produkt (česť výnimkám). Našťastie som sa nenechal odradiť a hľadal ďalej, tentokrát hlavne na zahraničných weboch. A vtedy prišiel “eureka” moment.

Prvé zistenie bolo, že vo vyspelejších krajinách nie je investovanie len výsadou bohatých, ani na to nie je potrebný vysokoškolský titul vo financiách ako sa to u nás mnoho finančných odborníkov snaží prezentovať. Vo vyspelejších kapitalistických krajinách investuje takmer každý, či už na dôchodok, dosiahnutie rôznych životných cieľov, alebo len tak na zveľadenie svojho majetku.

Najbližší rok som venoval štúdiu rôznych zdrojov, blogov, počúvaniu podcastov o investovaní, súkromných financiách, indexových fondoch, portfóliách, investičných stratégiách a podobne. Nieže by to bolo také komplikované, aby som tomu musel venovať rok času, ale tak neskutočne ma to zaujalo a pohltilo.

Popri tom všetkom som narazil aj na vo svete stále viac populárny trend – FIRE – Financial Independence Retire Early (finančná nezávisloť predčasný dôchodok). Ide o spôsob života kde sa vďaka maximalizovaniu úspor a ich následným investovaním snažíte v čo najkratšom čase dosiahnuť finančnú nezávyslosť, čo ponúka možnosť odísť do dôchodku podstatne skôr ako zvyčajne. Mnoho ľudí aj po dosiahnutí tohto stavu pracovať neprestane, získa však oveľa väčšiu flexibilitu či už sa rozhodne pre slabšie platenú, ale zmyslupnejšiu prácu, alebo sa rozhodne pracovat len na čiastočný úväzok a zvyšný čas bude tráviť napríklad s rodinou.

Okamžite som vedel, že toto je cesta, ktorou sa chcem vybrať. Nemalo by to však žiadny zmysel, ak by som v tom zostal sám. Venoval som preto dostatok času vysvetľovaniu a uisteniu sa, že to je niečo čo chceme obaja aj s manželkou. A tak sa začala naša spoločná cesta za finančnou slobodou.

Pár dní neskôr, v stredu 17.júla 2019 večer som manželke s nadšením povedal: “Kúpil som nám prvé 4 akcie”.